Stalo sa. Obom superfavoritům.
Odrazu ležali na zemi.
Ani jeden z nich, ale Philippe Gilbert z tímu Quick-Step sa stal víťazom 101. ročníka najnavštevovanejšie klasiky. Navyše po úchvatnom 55kilometrovém sóle, pripomínajúcim časy legendárneho Eddyho Merckx.
Aj mnohé cyklistické celebrity, usadené pri televíznych obrazovkách, pred ním Smékal. “To ale bola jazda!” Písal Fabian Cancellara na Twitter. Rovnako tak Chris Froome: “Epický závod. Gratulácie, Philippe. “
Napriek tomu sa ešte dlho bude preberať, ako by asi všetko dopadlo, nebyť zásadný kolízie 16 kilometrov pred cieľom.
Gilbert tu šliapal na čele sám, s prevahou 55 sekúnd.Za ním sa pri stúpaní na Oude Kwaremont hnalo mocné stíhacie trio Sagan, van Avermaet, Naesen.
Slovenskom líder tímu Bora navyšoval tempo, však ho aj jeho športový riaditeľ Ján Valach predtým vysielačkou z auta núkala: “Zdá sa , že Gilbert už dochádzajú sily. Nič nie je hotové. “
Sagan si veril, vnímal silu vo svojom tele. “Vzhľadom k tomu, ako sa mi išlo a aké som mal kolegami, tak si myslím, že by sme sa k Gilbert dotiahli. Ale osud to nechcel, “vyhlásil po pretekoch.
Rovnako olympijský šampión van Avermaet, doterajší vládca klasikářského jari, neskôr tvrdil:” Naozaj som veril, že Philippa dokážeme zísť, spolupracovali sme dobre.A potom bolo po všetkom. “
Saganův pád v kritickej zóne
Čo presne sa 16 kilometrov pred cieľom prihodilo, bolo a ešte bude predmetom špekulácií. Televízne zábery sú nepresvedčivé.
Sagan šliapal na čele stíhacieho tria na pomedzí kociek a hlineného okraje cesty, kde sa ide ľahšie – a zrazu sa váľal na ceste.
Cez neho prepadli i ostatné dva.
Zavadil o visiace reklamu, či o bundu jedného z divákov, prehodenú cez bariéru? A alebo nič z toho?Pri prvých rozboroch záberov sa skôr zdalo, že vošiel na vyčnievajúce podstavec kovovej bariéry.
“Sám presne neviem,” priznával.
Domnieval sa však, že na vine mohla byť bunda, do ktoré bol neskôr zamotaný Naesen. “Asi som ju trafil,” usúdil Sagan.
“Keby som najazdil len do bariéry, ocitol by som sa na zemi hneď a koleso by zostalo na bariére,” dumal slovenských cyklista. “Ja cítil, že som o niečo zavadil, ale pritom som ešte bol schopný kúsok jet, nepadol som okamžite. Pri náraze do bariéry by sa má riadidlá hneď skrútila. Naozajstným problémom pre mňa však bolo, že tí dvaja išli hneď za mnou v mojej stope a vošli po páde do mňa.Zlomil som zadné koleso a poškodil prehadzovačku, nemohol som hneď pokračovať. “
Kým van Avermaet rýchlo vstal, nasadol a neskôr vybojoval druhé miesto, 29 sekúnd za víťazom, Sagan musel s nepojazdným okolo dlho čakať na náhradný. Svoj závod beznádejne stratil.
Stretol ho osud Zdeňka Štybar z Paríž-Roubaix 2013, kde český cyklista už “siahal” po stupňoch víťazov, ale v čelnej trojčlenné skupine zavadil o fotoaparát jedného z divákov a tiež sa porúčal na zem.
Avšak aj v takých okamihoch však spočíva krása a krutosť klasik. Hradenie a diváci sú súčasťou cyklistiky.Sagan urobil chybu, ocitol sa príliš blízko ku kritickej zóne – a tvrdo za to zaplatil. Nehádzal potom vinu na kohokoľvek iného. “Bola to len moja chyba. Išiel som až moc u bariéry, “povedal.
Štybarovy Flámsko v znamení smoly
V Antverpách pred štartom ešte Peter Sagan hovoril: “Moja taktika?To bude prekvapenie, ako keď otvoríte kindervajíčko. “
Áno, jeho stratégia mohla fungovať, ale namiesto toho lietala v sprievodnom vozidla Bory nepublikovateľné slová.
Z osobností pelotónu zďaleka nebol sám, ktorému nádeje na výborný výsledok zhasla skôr, než čakal.
Tom Boonen, trojnásobný šampión Flámska, lamentoval pri svojej rozlúčke s týmto závodom nad zaseklým reťazou.
Sepu Vanmarckovi pri zjazde pošmykol koleso v ryhe na ceste, letel na asfalt aj do plota a zdvíhal sa celý zakrvavený.
A ešte predtým sa Zdeněk Štybar, prežívajúcich neradostné a smolné klasikářské jar, zdržal po páde príliš vzadu vo chvíli kľúčového delenie pelotónu.
Už pred prvým výstupom na Kwaremont musel Štybar meniť koleso a nepodarilo sa mu hneď preniknúť späť do popredia poľa.A to zďaleka nebolo všetko.
Na svojich webových stránkach po pretekoch kumulujúcí sa trable popisoval: “Na Kortekeeru mi niekto narazil do predného kolesa a pred Eikenbergem mi do predného kolesa spadol bidon a koleso mi nefungovalo, takže som ho ešte pred Muur musel opäť meniť. Tu som stále bol na nejaké sedemnástej pozícii, ale potom štrnásť jazdcov odišlo, vrátane našich Toma Bonnena, Mattea Trentina a Philippa Gilberta. Potom som bol v ďalšom páde pred Kanariebergem, kde sa to roztrhlo, takže som opäť musel dochádzať.Ale to je šport. “
Jeho triumfujúceho tímového kolegu Gilberta naopak stajňa Quick-Step na sociálnych sieťach velebila:” päťdesiatkilometrovej časovka. Úchvatné. “
Kráľ Arden teraz vládne aj kockám
Gilbert sa vydal do úniku už 95 kilometrov pred cieľom vo 14členné skupine, ktorá vyrazila z hlavného poľa na legendárnom Muuru, vracajúcim sa do itinerára Flámska po šesťročnej odmlke.
“Išiel som tam za Tomovým (Boonenovým) okolo a podarilo sa nám poodjet.V skupine sme mali tri jazdca, tak sme sa rozhodli starať o tempo, “líčil.
Pri predposlednom prejazde Kwaremontem, kedy náskok tejto skupiny stále nebol zlikvidovaný, Gilbert tvrdo pracoval na špici, načo sa obzrel a uvidel za sebou malú medzeru.
“Nevedel som, čo robiť, tak som ďalej držal svoju rýchlosť. Na konci kociek som sa potom obzrel znovu a uvidel ostatné celkom vzadu. “
Vysielačky sa pýtal tímových šéfov:” Čo mám robiť? “
Počul odpoveď:” Jednoducho choď. “
Čakalo ho nekonečne dlhých 55 kilometrov.Jacky Durand tú vyhral v roku 1992 potom, čo bol už v počiatočnom úniku dňa, vtedy šliapal pred pelotónom celkom 200 kilometrov a na poslednom kopci sa odpútal aj od svojich súputníkov.
Od tej doby nikto po tak dlhom úniku , akým bol tentokrát ten Gilbertov, na Flámsku nezvíťazil.
“Snažil som sa ísť rýchlo, ale nie bláznivo, pretože som vedel, že posledných 15 kilometrov bude naozaj tvrdých,” rozprával. “Obával som sa, aby ma neporazil hlad, do tej doby nebolo moc príležitostí, aby som sa najedol.Mal som pár svojich gélov a ďalšie som dostal z auta, ale to bolo všetko. “
Napriek tomu to dokázal.
Valon Gilbert sa pod flámskymi vlajkami hnal v drese belgického šampióna ústrety cieľu, oslavovaný celú inokedy rozpoltenú Belgickom. Niekdajší kráľ kopcovitých ardenských klasík ovládol po prestupe z tímu BMC i dláždený Monument.
Čakali na neho mamička, manželka, deti. Tesne pred métou zliezol a prešiel cieľom s okolo nad hlavou.
“Znamená to pre mňa toľko,” zveroval sa. “Ale je to tímové víťazstvo. Tím mi dnes pomohol a dal mi šancu skúsiť aj tento nerozumný kúsok. “
RADOSŤ šampiónovi. Philippe Gilbert a triumf vo Flámsku.Na stupňoch víťazov s ním slávili druhý Greg van Avermaet z BMC a tretí Niki Terpstra, ďalší jazdec Quick-Stepu.
Už tridsať rokov žiadny Valon na najslávnejšom flámskom športovom podniku nevyhral. Až teraz on.
Kým poskytoval rozhovory, s gratuláciou k nemu pribehol tiež Zdeněk Štybar. Hoci sám prenasledovaný smolou, prežíval český cyklista so svojím Quick-Step neopísateľnú radosť po triumfe na pretekoch, ktorým žije (nielen) celá Belgicko.
“Bol to deň, na ktorý nikdy nezabudnem,” uistil.
