Ako sa už stalo, Clintonovci boli v tú noc v publiku v newyorskom Minetta Lane Theatre. Potom na chodníku s jedným okom na konvoji SUV diváci žartovali, že podľa Nyadových slov mohlo dôjsť k inšpirácii Hillary – nedajbože – ďalšej trhliny v Bielom dome. O niekoľko dní neskôr sa Hillary a Chelsea objavili v televíznej šou Good Morning America, aby propagovali svoju knihu Kniha gutsynských žien.Na otázku: „Aká je najbláznivejšia vec, ktorú si kedy urobil?“ Hillary odpovedala: „Ach, chlapče, myslím si, že je to najbláznivejšia vec, akú som kedy urobila – no osobne sa rozhodnem zostať v mojom manželstve.“ Najodvážnejšia vec, ktorú na verejnosti urobila, bola kandidácia na prezidentku. Podľa oboch scenárov bolo trikom „každý deň iba vstať a pokračovať“.
Zostať v manželstve je iné ako kandidovať na prezidenta, čo je iné ako plávať 111 míľ cez Golfský prúd – a nie som presvedčený, že „pokračovať“ je mantrou všetkých z nich. Mapovanie motivačnej športovej psychológie na každú zložitú životnú situáciu – vybavte si Brexit Done – je štandardným prístupom, ktorý sa v zložitých časoch javí ako čoraz menej užitočný.Je dobré nafúknuť sa a cítiť sa nabité silou a účelom, ale keď je motivácia skôr cieľom ako vedľajším produktom podniku, zdá sa to ako scestné použitie tejto energie.
Ak je to problém s reflexnou značkou, najzvláštnejším kontextom, v ktorom sa uplatňuje, je osobný. Možno pre Hillary bolo zotrvanie v manželstve správna vec. Ale roztočiť to ako odvážne vo vzťahu k zbabelosti odchodu sa javí ako zovretý a sebaprestávajúci spôsob kontroly emócií človeka. Zbabelosť a statočnosť sú pojmy, ktoré v tejto aréne určite nemajú miesto, ak z iného dôvodu, ako je potrebné zachovať jediný životný priestor bezpečný pred zarámovacím zariadením win-or-lose alebo v jazyku typu Nike.
Možno som len porazenecký: aj pre to existuje rozšírenie motivačnej psychológie.Existuje celá skupina literatúry, ktorá nám dáva povolenie na prepranie našich vlastných nedostatkov ich opätovným predajom ako silných stránok. Je v poriadku zlyhať; vyžaduje si väčšiu odvahu pripustiť, že sa mýlite, ako pluhovať po nesprávnej ceste. Súhlasím so všetkými týmito vecami, a napriek tomu ich formovanie týmto spôsobom – ako tajné cnosti – vyvoláva unavené myšlienky o integrite prostého vzdania sa.
V šou v sobotu večer Nyad hovoril o obťažovaní ako tínedžerku svojím plaveckým trénerom. Pohybovalo a rozhorčovalo to absolútnu predvídateľnosť, že sa to malo stať; že okrem všetkého iného tu bolo aj to. Plavec to neroztočil ako nič iné ako fakt. Nie je dôvod na prežitie, ani niečo, čo prekonala, aby sa stala lepšou osobou.Bola to jednoducho traumatická udalosť, jasne povedané, pri ktorej samotným rozprávaním bola výdrž. Bolo to skutočne inšpiratívne.
